Zošívačka

Zošívačka je drobné technické kancelárske zariadenie, ktoré slúži k mechanickému spájaniu papierov pomocou tenkých drôtikov (zošívacích spiniek). Zošívačka sa skladá z pevnej časti, vytvarovanej do písmena V, ktorá tvorí základňu zariadenia a pohyblivej časti, v ktorej je umiestnený pružinový zásobník spiniek, ktoré majú tvar širokého písmena U. Stlačením hornej časti zošívačky dôjde k uvoľneniu jednej spinky zo zásobníka a k jej posunu do vodiacej dráhy. Ostré konce spiniek prepichnú papiere, ktoré si želáme spojiť. Papiere sa zošijú nárazom o spodnú pevnú časť zariadenia, pričom sa drôtiky ohnú o 90 a viac stupňov smerom k rovine papiera a tak dôjde k mechanickému spojeniu papierov – zošijú sa spinkou.            

Ide o rýchlu, lacnú a materiálovo nenáročnú metódu spájania papierov, ktorá sa bežne používa aj pri strojnom zošívaní časopisov, zošitov a ďalších predmetov zložených z väčšieho množstva papierových listov. Toto spojenie je aj spätne pomerne jednoducho rozoberateľné. Kancelárska zošívačka má svoju kapacitu zošívania od pár listov až po niekoľkonásobne viac možných spojených papierov. Najväčšími typmi zošívačiek možno zošívať až 200 listov. Zošívačky sú široko používané na úradoch, v kanceláriách, podnikoch, školách a aj v domácnostiach. Vyrábajú sa v mnohých farbách, veľkostiach a dizajnových tvaroch. Líšia sa aj počtom spiniek, ktoré sa do nich zmestia.

Prvá známa zošívačka bola vyrobená v 18. storočí vo Francúzsku pre kráľa Ľudovíta XV. Každá spinka bola podľa potreby vyrytá odznakom kráľovského dvora. V roku 1866 patentoval George W. McGill mosadzný pripínač papierov. Vtedy to bolo revolučné, pretože sa zásadne zmenilo, ako boli dokumenty organizované a držané spolu. Boli bezpečne pokope a ľahko použiteľné. McGill si uvedomil, že jedným z problémov pri používaní je, že bolo najskôr potrebné vytvoriť dieru alebo štrbinu, do ktorej by sa vložil spojovací materiál. V priebehu rokov patentoval niekoľko rôznych lisov na vykonávanie tejto funkcie, ale väčšinou boli veľké a ťažké. Kancelárska zošívačka do podoby ako ju poznáme dnes prešla dlhým vývojom. Prvá zošívačka, ktorá bola schopná udržať časopis spinkami, prišla v roku 1878. Prvé zverejnené použitie slova "zošívačka" ako termínu na označenie zariadenia pre upevnenie papiera s tenkým kovovým drôtom bolo v roku 1901.           

Moderné zošívačky sa naďalej vyvíjajú a prispôsobujú sa návykom používateľov. Mnohí vyhľadávajú zošívačky, ktoré vyžadujú menej úsilia pre jednoduchšie stláčanie. Niektoré zošívačky sú zostrojené aj tak, že využívajú pákové systémy na zníženie množstva sily, ktorú používateľ potrebuje. Takéto zošívačky sú zväčša používané v pracovných prostrediach, kde sa s kancelárskou zošívačkou pracuje každý deň.

Ďaľšie články ...