Kružidlo

Kružidlo je technický nástroj, ktorý sa používa na kreslenie kruhov alebo oblúkov. Kreslenie kruhov kružidlom môžeme nakresliť na materiály ako papier, drevo, kov, plast, umiestnením ihly do stredu kruhu, ktorý by mal byť nakreslený. Používa sa aj na meranie vzdialenosti na mapách, ale špecifickejšie kružidlá majú dve ihly namiesto jednej. Kreslenie pomocou kružidla sa používa v navigácii, matematike, kreslení a mnohých ďalších disciplínach. Okrem toho je nevyhnutnou školskou potrebou na základných ale aj stredných školách.

Kružidlá sú vyrábané zvyčajne z plastu alebo kovu. Kružidlo má dve nohy, ktoré sú navzájom spojené, takže veľkosť kružnice, ktorá je nakreslená, môže byť nastavená a menená. Rukoväť kresliaceho kompasu je asi 1,25 centimetrov dlhá a je vyrobená tak, aby ho užívatelia mohli uchopiť medzi palcom a ukazovákom. Zvyčajne na konci jednej časti je ihla a na konci druhej je ceruzka, alebo v niektorých prípadoch aj pero.

Kružidlo má dva typy nohy. Jedným typom je stabilná noha, ktorá slúži ako podpora pre bod ihly, a druhá je nastaviteľná noha, ktorá slúži na nastavovanie veľkosti nakreslených kruhov. Kruh môže byť väčší alebo menší tým, že pohybujeme nohami kružidla ďalej od seba alebo bližšie k sebe.

Prvé kružidlá boli nájdené pri archeologických výkopoch z obdobia starovekého Ríma. Grécky matematik Euclid okolo roku 300 pnl sa zmienil o kružidle, ktoré využil pri svojich výpočtoch. V celej renesancii sa spravilo veľa pokusov o vytvorenie univerzálneho nástroja, ktorý by mohol byť ľahko použitý na vykonávanie aritmetického výpočtu a geometrických operácií. Takáto potreba sa prejavila najmä vo vojenskej oblasti, kde technológia strelných zbraní vyžadovala čoraz presnejšie matematické vedomosti. Geometrické a vojenské kružidlo Galileo bolo vymyslené v Padove v roku 1597. So siedmymi proporcionálnymi čiarami sledovanými na nohách kompasu a štyrmi mierkami vyznačenými na kvadrante bolo možné so značnou ľahkosťou vykonávať všetky geometrické výpočty a aritmetické operácie. Okolo roku 1600 školil Galileo niekoľko európskych panovníkov o používaní svojho kružidla, ako napríklad rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda či princa Jána Frederika z Alsaska. Úspešnosť tohto nástroja povzbudila spoločnosť Galileo k ďalšiemu rozširovaniu svojho vynálezu. Kružidlo dával ako darček pri kúpe jeho publikácie.

Výroba kružidiel z ktorých Galileo získaval značný zisk, bola zverená výrobcovi prístrojov, ktorého vedec ubytoval vo vlastnom dome. Publikácia vzbudila veľký záujem až napokon vyvolala argumenty v akademickom svete nad autorstvom vynálezu. V roku 1607 sa Baldassarre Capra, jeden z Galileových žiakov, pokúsil získať úver pre vynález tohto nástroja medzi erudovanými kruhmi a to publikovaním latinského pojednania o jeho operáciách. Protivníci Galilea tvrdili, že nástroj bol vynájdený už skôr a to holandským matematikom Michelom Coignetom. Vykonali sa mnohé variácie v prístroji a po pridaní nových proporcionálnych línií sa neskôr rozšírili jeho aplikačné oblasti. Kružidlá vyrobené pred osemnástym storočím nemali tuhu na kreslenie, namiesto toho mali ihlu, takže sa poškriabal povrch. Do dvadsiateho storočia sa vynález kružidla rozšíril po celom svete.

Ďaľšie články ...