Základné informácie a fakty o SARS-CoV-2

Nový koronavírus, s označením SARS-CoV-2, sa začal šíriť už v decembri minulého roka v meste Wu-chan, ktoré je hlavným mestom čínskej provincie Chu-pej. Vedci potvrdili, že nákaza sa začala šíriť z trhu so živými zvieratami. Koronavírusy sa bežne vyskytujú u zvierat, väčšina z nich však nie je prenosná na človeka. SARS-Cov-2 pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou od drobných cicavcov, konkrétne z netopierov a je príbuzný vírusom z nedávnej histórie, t.j. SARS-koronavírus z roku 2002 a MERS-koronavírus z roku 2012. Všetky tieto vírusy prekročili druhovú bariéru a v ľudskej populácii vytvorili epidémiu.

Kde sa vzali koronavírusy a aká je ich história v ľudskej populácii

Koronavírusy sa bežne definujú ako respiračné vírusy, spôsobujúce u ľudí bežnú nádchu. Každý živočíšny druh má svoju skupinu koronavírusov. Tie ľudské spôsobujú každoročne približne dve tretiny prípadov obyčajného nachladenia, z ktorého sa vyliečime v priebehu týždňa pitím teplého čaju.

Niekedy sa však objaví špeciálny koronavírus, ktorý naše telo nepozná a pre človeka predstavuje väčšie nebezpečenstvo. V minulosti sa ľudstvo stretlo s dvoma zaevidovanými a preskúmanými koronavírusmi. V roku 2002 sa v čínskej provincii Guangdong vyskytlo respiračné ochorenie vyvolávajúce ťažké atypické zápaly pľúc. Dostalo názov SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome) a spôsoboval ho vírus zaradený do skupiny koronavírusov, pretože sa predpokladalo nakazenie od zvierat, pravdepodobne od netopierov. SARS trápil ľudskú populáciu približne rok, počas ktorého bolo zdokumentovaných 8 000 prípadov a mortalita dosiahla 10%, presnejšie išlo o celkovo 774 mŕtvych.

Druhý zo zaevidovaných vírusov sa objavil v roku 2012 v Saudskej Arábii. Spôsoboval ochorenie s názvom MERS (Middle East Respiratory Syndrome), ktoré spôsobovalo zápaly pľúc a respiračné zlyhanie. Pri tomto víruse nepoznáme presné okolnosti vzniku, opäť sa predpokladá „preskočenie“ zo zvieraťa, v tomto prípade ide o ťavy. Zdokumentovaných bolo viac ako 2 400 nakazených v 27 štátoch sveta. Mortalita sa vyšplhala až na 35%, potvrdených a zdokumentovaných úmrtí bolo 912.

Súčasný koronavírus

O novom koronavíruse sa začal svet dozvedať začiatkom januára 2020. Vtedy ešte nikto netušil, že vírus, ktorý spôsobuje chorobu s názvom Covid-19 (z anglického názvu Corona Virus Disease 2019) sa rozšíri do celého sveta. Už 30. januára bola situácia úplne iná. Krízový výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyhlásil v tento deň stav globálnej zdravotnej núdze. Tento typ opatrenia si vyžaduje koordinovanú medzinárodnú spoluprácu.

Spočiatku sa nepredpokladalo, že môže dôjsť k celosvetovej pandémii. Definícia koronavírusu ako globálnej zdravotnej núdze označovala situáciu, kedy je potrebné, aby zdravotnícke odborné organizácie zaviedli primerané opatrenia.

Vírus dostal označenie SARS-CoV-2, ide teda o príbuzného vírusu SARS z roku 2002 a prejavuje sa podobne, avšak príznaky bývajú miernejšie a porovnateľné s prechladnutím až miernym zápalom pľúc. Vedci potvrdili, že ide o vírus, prenesený na človeka tiež z netopierov. Spočiatku sa uvažovalo o hadoch, odborníci sa však zhodli, že je veľmi málo pravdepodobné, že by vírus zmutoval až v takej medzidruhovej miere. Zmutovanie v triede cicavcov je pre vírusy v podstate prirodzené, pri prestupe z plazov by išlo o oveľa zložitejšie mutácie.

Čím sa Covid-19 líši od chrípky

Pri prvých správach o koronavíruse, ktoré prichádzali z Číny, si mnoho ľudí myslelo, že ide len o ochorenie príbuzné chrípke. Mnohí odborníci upokojovali obyvateľov s porovnávaním štatistík chrípkových ochorení. Aj dnes, keď už vieme o chorobe Covid-19 oveľa viac, ako pred 2 mesiacmi, sa ešte nájdu ľudia, ktorí odmietajú prijať fakty, ktoré toto ochorenie svojou závažnosťou povyšujú nad obyčajnú chrípku. Pre pochopenie rozdielov si musíme uvedomiť pár základných vecí.

Je pravda, že Covid-19 má veľmi podobné príznaky ako chrípka, navyše sa objavil v chrípkovom období, o to ťažšia je jeho okamžitá identifikácia. Jedným z hlavných problémov je inkubačná doba ochorenia. Kým pri chrípke sa prvé príznaky objavia 1 – 3 dni od infikovania, pri Covid-19 to môže byť 5 až 14 dní, čo zvyšuje šancu roznášania vírusu a nakazenia viacerých ľudí v našom okolí. Najnovšie štatistiky uvádzajú, že u určitej skupiny ľudí má Covid-19 miernejšie, alebo skoro žiadne príznaky nákazy. Ide o ľudí vo veku 20 až 30 rokov, ktorí sú teda najčastejšími nositeľmi bez príznakov. Je to spôsobené aj tým, že vírus chrípky náš imunitný systém už pozná a aj keď sa v našom tele objaví, nemusí to hneď znamenať, že sa stávame prenášačom. Nový koronavírus je pre naše telo zatiaľ neznámy, preto aj keď vírus v tele máme, a vďaka našej imunite sa u nás nemusí prejaviť ochorením, náš imunitný systém nemá vytvorené protilátky, ktoré by vírus zničili a zabránili tak jeho ďalšiemu šíreniu. Preto je šírenie vírusu také rýchle a stačí naozaj málo na to, aby sa človek infikoval.

Vírus sa prenáša kvapôčkami, to znamená pri kýchaní a kašľaní, čo sú jedny z hlavných a prvých príznakov ochorenia. Posledné výskumy ukázali, že vo vzduchu v nevyvetranej miestnosti, sa dokáže udržať 30 minút až 3 hodiny. Pri rôznych povrchoch sa uvádza rôzna doba života vírusu. Na kartóne je to približne 24 hodín, pri plaste a oceli sa uvádzajú 2 až 3 dni.

Najväčšími rizikovými skupinami sú ľudia nad 60 rokov a ľudia so zníženou imunitou alebo pridruženými ochoreniami. U týchto skupín sa predpokladá ťažký priebeh ochorenia a tiež vysoká úmrtnosť. Medzi najrizikovejšie sprievodné ochorenia patria kardiovaskulárne choroby, cukrovka, chronické ochorenia dýchacích ciest, vysoký krvný tlak alebo onkologické ochorenia. Z doterajších štatistík vyplýva, že najväčšiu hrozbu predstavujú práve kardiovaskulárne ochorenia.

Najdôležitejšia je prevencia 

Regionálne úrady a Svetová zdravotnícka organizácia odporúčajú ľuďom dodržiavať správnu a prísnu prevenciu pred týmto ochorením.

• Dôležité je najmä umývať si ruky mydlom a teplou vodou, najmenej po dobu 20 sekúnd. Ideálne je používať dezinfekčný prostriedok na báze alkoholu. Ak sa vám ho nepodarí zohnať v obchodoch, pomôže aj podomácky vyrobený, musí však obsahovať aspoň 60% alkoholu.
• Neumytými rukami sa nedotýkajte očí, nosa a úst. Odporúča sa celkové zamedzenie dotyku rúk s tvárou, pretože čiastočky vírusu sa veľmi rýchlo zachytia na slizniciach.
• Pri kašľaní a kýchaní si zakrývajte nos a ústa ohnutým lakťom, alebo čistou vreckovkou, ktorú následne vyhodíte do koša. Kýchanie a kašľanie do dlane môže spôsobiť ďalšie šírenie vírusu pri následkom dotýkaní sa predmetov a osôb.
• Vyhýbajte sa blízkemu kontaktu s ľuďmi, najmä ak niekto z vás javí príznaky nádchy alebo chrípky.
• Noste ochranné rúška na zakrytie nosa a úst.
• Ak sa u vás objavia príznaky ochorenia ako kýchanie, kašľanie, zvýšená horúčka, bolesť svalov a kĺbov, únava alebo malátnosť, telefonicky kontaktujte svojho praktického lekára a obmedzte svoj pohyb na verejných priestranstvách a fyzický kontakt s inými ľuďmi.
• V prípade akýchkoľvek otázok sa informujte na stránke Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (http://www.ruvztv.sk/?page_id=5336)

Pandémia koronavírusu v číslach

K 20. marcu 2020 sa počet nakazených novým koronavírusom vyšplhal na číslo 245 484 a je rozšírený v 163 štátoch sveta, okrem Antarktídy a ostrovov na severnej pologuli. Môžeme teda hovoriť o celosvetovej pandémii. Počet uzdravených pacientov sa pohybuje okolo čísla 86 000, počet smrteľných prípadov je podstatne nižší, a to 10 031. Treba však počítať s tým, že nakazených, u ktorých choroba ešte stále prebieha, je stále nad 150 000 celosvetovo.

Aktuálne celosvetové štatistiky si môžete pozrieť prostredníctvom interaktívnej mapy na stránke https://gisanddata.maps.arcgis.com/apps/opsdashboard/index.html#/bda7594740fd40299423467b48e9ecf6.

V počte nakazených je na prvom mieste Čína, v tesnom závese sa radí Taliansko. Momentálna situácia v Číne je stabilizovaná a v posledných dňoch sa hovorí o minimálnom počte prípadov nákazy za deň. Čínska vláda zvládla dostať epidémiu pod kontrolu najmä vďaka svojim prísnym zákazom a nariadeniam. Nepočítalo sa s tým, že by malo ochorenie v inom štáte horší a rýchlejší priebeh ako práve v krajine, kde vzniklo.

Taliansky scenár predpovedal veľké problémy pre Európu

V polovici februára sme mohli počuť prvé správy o šírení koronavírusu v Taliansku. Začiatkom marca už taliani hlásili 1 000 obetí ochorenia Covid-19. V oblasti severného Talianska sa nákaza šírila neuveriteľnou rýchlosťou a vo veľmi krátkej dobe začal kolabovať jeden z najkvalitnejších zdravotných systémov v Európe. Dnes je Taliansko v počte mŕtvych na čísle 3 405, počas dňa tam pribúda niekoľko tisíc nových prípadov. Predpokladá sa, že práve vzrastajúca epidémia na severe krajiny spôsobila masívne rozšírenie vírusu do ďalších krajín Európy. V čase najväčšieho šírenia sa v talianskych lyžiarskych strediskách nachádzalo obrovské množstvo dovolenkárov z celej Európy, práve dlhá inkubačná doba ochorenia mohla spôsobiť tak rýchly a náhly zvrat v pandémiu.

Čo spôsobilo tak drastický taliansky scenár? Faktom ostáva, že Taliansko, podobne ako Čína, má veľkú hustotu obyvateľstva. Vo veľkom množstve ľudí na malej časti územia sa nákaza šíri veľmi jednoducho a rýchlo. Môžeme predpokladať, že v prípade Talianska pôjde aj o národnú povahu talianov, ktorí sú veľmi vrúcni a ich stretnutia sa nezaobídu bez vzájomných dotykov a familiárneho správania sa. Veľkú úlohu v tejto situácii možno zohráva aj fakt, že v čase šírenia nákazy si ľudia užívali prázdninový a dovolenkový čas v lyžiarskych strediskách, kde si vírus šíriaci sa vzduchom a dotykom nájde úrodnú pôdu v lyžiarskych bufetoch, reštauráciách, wellness, aquaparkoch a ubytovacích zariadeniach. Nesmieme zabudnúť na lietadlá, v ktorých niekoľko hodín cirkuluje ten istý vzduch. Stačí, že do lietadla nastúpi jeden nakazený pasažier a vírusu tak čelia všetci, ktorí nastúpia na palubu s ním.

Okrem vysokých počtov nakazených Taliansko bojuje s veľmi vysokým počtom úmrtí, denne tam ochoreniu Covid-19 podľahne niekoľko stoviek pacientov. Podľa slovenského lekára a odborníka na tropickú medicínu, Vladimíra Krčméryho, je to spôsobené tým, že Taliansko má vysoké percento obyvateľstva nad 60 rokov a zároveň tam nákaza dorazila veľmi náhle. Takúto situáciu by žiaden zdravotnícky systém nezvládol a počet obetí sa zvyšuje aj preto, že lekári sú v situácii, kedy musia rozhodovať kto zomrie a kto prežije, pre nedostatok zdravotného personálu a prístrojov na pľúcnu ventiláciu. Krčméry dodal, že každý, kto išiel po 21. februári na lyžovačku do Talianska, môže byť považovaný za samovraha.

Ďaľšie články ...